Slovník pojmov
Zubný plak je štrukturovaný tuhý lepivý zubný povlak, ktorý sa skladá zo zbytkov potravy, súčastí sliny, baktérií a ich metabolických produktov. Po vyčistení zubov sa na čistých plôškach veľmi rýchlo utvorí jemná vrstvička z bielkovín sliny. Na túto vrstvičku sa v priebehu niekoľkých hodín viažu baktérie. Po niekoľkých dňoch bez hygieny plak vyzrieva, mení sa jeho zloženie, množia sa v ňom baktérie, ktoré tvoria až 70 percent obsahu. Baktérie produkujú extracelulárne polysacharidy, ktoré umožňujú pevné priľnutie baktérií k povrchu zubu a spôsobujú ochranu pred vonkajšími dezinfekčnými látkami. Tiež produkujú intracelulárne polysacharidy, ako zásoba a umožňujú im byť aktívne aj v dobe, keď nemajú priamy prísun živín. V takomto stave už nie sú samočistiace schopnosti dutiny ústnej schopné plak odstrániť. Zubný plak sa dá odstrániť len mechanicky pomocou zubnej kefky, nite, či medzizubných kefiek. Počas návštevy zameranej na dentálnu hygienu vás individuálne naučíme komplexnú domácu starostlivosť o vaše zuby.
Zubný kameň vzniká usadzovaním minerálov zo slín v zubnom plaku. Jeho tvorba závisí od zloženia slín a domácej hygieny. Môže sa v malom množstve tvoriť aj na dôkladne vyčistených zuboch, ale prítomnosť plaku tvorbu značne zvyšuje. Kameň svojim drsným povrchom dráždi ďasná, ale hlavne tvorí ideálne prostredie na usadzovanie baktérií, ktoré svojimi toxínmi a enzýmami spôsobujú zápal ďasien a závesného aparátu zubov. Zubný kameň sa nedá odstrániť domácou hygienou. Je potrebné navštíviť zubného lekára alebo dentálnu hygieničku. K odstráneniu sú potrebné profesionálne prístroje ako piezoultrazvuk a špeciálne ručné nástroje. V našej ambulancii používame piezoultrazvuk švajčiarskej značky EMS, ktorá sa špecializuje na ultrazvukové prístroje a technológiu piezo sama vyvinula.
Zubné pigmenty sú neestetické sfarbenia zubov spôsobené usadením pigmentov z čaju, kávy, červeného vína, taktiež vznikajú následkom fajčenia. Na odstránenie pigmentov je ideálna metóda Airflow, ktorá prúdom vzduchu, vody a špeciálneho čistiaceho prášku zub jemne a účinne očistí. V nasej ambulancii používame prvodtriedne zariadenie na Airflow značky Kavo.
Zubný kaz je najrozšírenejšie infekčné ochorenie ľudí. Zubný kaz spôsobujú baktérie nachádzajúce sa v zubnom plaku. Rozhodujúcim faktorom pri vzniku kazu sú stravovacie návyky. Nejde ani tak o celkové množstvo skonzumovaných sacharidov, ale frekvencia ich príjmu. Tieto baktérie metabolizujú prijaté sacharidy z potravy a nápojov a produkujú organické kyseliny, ktoré spôsobujú demineralizáciu skloviny. Podstatnú úlohu pri vzniku kazu má baktéria Streptococcus Mutans. Po dôkladnom vyčistení zubov a odstránení plaku, fáza demineralizácie skončí a poškodené časti sa opäť remineralizujú minerálmi zo slín. Pokiaľ sú fázy demineralizácie a remineralizácie v rovnováhe, je všetko v poriadku. Avšak pri nedostatočnom odstraňovaní zubného plaku sú fázy demineralizácie v prevahe a časom vzniká defekt skloviny – zubný kaz. V sklovine vyzerá ako biela škvrna. V tejto fáze sa ešte zásadným zlepšením hygieny a podporou silných remineralizačných prípravkov môže kaz vyhojiť. Ak však prenikne až do zuboviny, zhojenie už nie je možné a treba poškodené tkanivá odstrániť a zhotoviť výplň zubu. Slina je najdôležitejší prirodzený ochranný systém, ktorá obsahuje zlúčeniny schopné neutralizovať kyseliny, remineralizačnú zložku a aj antibakteriálne zložky, preto pri poruchách sekrecie slín (choroby, užívanie niektorých liekov, tehotenstvo) treba dbať na zvýšenú hygienu! Okrem častej konzumácie sacharidov sa treba vyvarovať aj častému príjmu nápojov typu Cola a ovocných džúsov, ktoré svojim obsahom kyselín priamo demineralizujú sklovinu.
Pod pojmom gingivitída rozumieme zápaľ ďasien, parodontitída je zápaľ závesného aparátu zubu (parodontu) skladajúceho sa z ďasna, kosti, cementu na koreni zubu a vlákien upevňujúcich zub v kosti. Tak ako aj pri vzniku zubného kazu, aj pri vzniku parodontopatii zohráva hlavnú úlohu plak a baktérie v ňom obsiahnute. Zápal spôsobuje plak v oblasti krčku zubov, tesne nad ďasnom (supragingiválny plak) a pod ďasnom (subgingiválny plak). Mineralizáciou plaku zo slín vzniká zubný kameň, ktorý tiež výrazne prispieva k zápalu. Svojim drsným povrchom dráždi ďasná a tvorí ideálne prostredie na usadzovanie baktérií. Baktérie produkujú toxíny spôsobujúce zápal aj enzýmy rozkladajúce tkanivá a umožňujúce postupný prienik do hĺbky. Ak je hygiena dlhodobo zlá, vzniká chronická gingivitída, ktorá je nebolestivá a prejavuje sa len krvácaním pri čistení zubov. Pokiaľ nie je liečená, prechádza do parodontitídy, počas ktorej zápal postupne ničí kosť a dochádza k jej poklesu. Pri pokročilej parodontitis je vidieť na rtg snímke ustúpenú kosť, neskôr ju nasledujú ďasná, ktoré ústupom odhaľuju krčky zubov a prestávajú vypĺňať medzizubné priestory. Výrazným symptómom je kývavosť zubov. Parodontitída je nebezpečna nie len kvôli hrozbe straty zubov, ale je považovaná aj za fokálnu infekciu, je to otvorená rana plná baktérií, ktoré sa pri oslabení organizmu môžu krvným obehom dostať do obličiek, srdca, mozgu a spôsobiť závažné ochorenia. Každý človek má rôzne genetické riziko vzniku parodontitídy. U niekoho postupuje pomaly, u niekoho sa môže rozvinúť veľmi rýchlo, avšak vždy vzniká následkom zlej hygieny, takže pri správnom čistení zubov sa aj rizikoví pacienti môžu vyhnúť parodontitíde.
Existuje aj AKÚTNY zápal ďasien, ktorý nie je spôsobený zlou hygienou, ale dochádza k nemu pri celkovom oslabení organizmu, hlavne následkom akútnej infekcie vírusom (chrípka). Akútny zápal je silno bolestivý a často kvôli tomu veľmi sťažuje čistenie zubov. V takomto prípade treba aj napriek bolesti, poctivo čistiť zuby a medzizubné priestory a vyplachovať si ústa ústnou vodou s chlorhexidinom 0,12 percent (corsodyl, paroex, curasept). Akútny zápal trvá v tom prípade max. 7 dní. V prípade zhoršenia hygieny kvôli bolesti, môže zápal prejsť do chronického štádia s následnou parodontitídou.
Pulpitída je zápal zubnej drene, nekróza je odumretie zubnej drene. Mäkké tkanivá vo vnútri zubu sa označujú ako zubná dreň – pulpa. Obsahuje väzivo, bunky, cievy nervy. Jej funkcia je v procese vývoja zubu a aj počas celého života zubu ma vyživovaciu funkciu. Nachádza sa v korunkovej časti a prechádza do koreňovej časti ako obsah koreňových kanálikov, ktoré končia pri špičke koreňa otvorom do kosti, cez ktorý vchádzajú do zubu cievy a nervy. Najväčšia časť zubu sa skladá z dentinu, ktorý obklopuje pulpu. V korunkovej časti je krytý sklovinou. Sklovina na povrchu zubu je anorganická hmota, ktorá nekomunikuje s dreňou zuba, preto kaz skloviny ešte nevyvoláva reakciu drene. Dentín je však narozdiel od skloviny viac organické živé tkanivo. Je tvorený množstvom kanálikov obsahujúcich tekutinu a výbežky ODONTOBLASTOV – buniek sídliacich v dreni a zodpovedných za vyživu dentínu. Keď kaz pokročí cez sklovinu k dentínu, bakteriálne toxíny už spôsobujú prostredníctvom kanálikov reakciu drene. Časť drene priliehajúca ku kazu sa zapáli, čo sa môže prejavovať občasnou bolesťou, reakciou na teple a studené. Pri hlbšom prieniku baktérií však môže zápal zachvátiť celú dreň a spôsobiť akútny zápal – pulpitídu, ktorý sa prejavuje silnou, stálou bolesťou, najmä v noci. Zápal však môže prebiehať aj dlhodobo – chronicky, bez väčších bolestí. Chronicky zapálená dreň môže časom odumrieť. Odumretá dreň už nemá žiadnu ochrannú schopnosť proti baktériám a je následne osídlená baktériami. Takýto stav sa nazýva gangréna – alebo infikovaný koreňový kanálik. Baktérie v koreňovom kanáliku produkujú toxíny a plyny, ktoré sa dostávajú cez otvor na konci koreňa k priľahlej kosti. To spôsobí lokálny zápal kosti – apikálnu periodontitídu. Imunitný systém nedokáže bojovať proti baktériám v zubných kanalíkoch, tak sa aspoň snaží zamedziť ich šíreniu do organizmu. V akútnom prípade sa vyskytujú silné bolesti, pocit predĺženého zubu a bolesti na skus. Zápal však môže prebiehať aj chronicky, vtedy je bolesť len občasná a mierna. Dochádza časom k rozpadu kosti a vzniku tzv. granulomu, ktorý pôsobí ako bariéra voči baktériám. Takýto chronický zápal je nebezpečný pre organizmus, zaťažuje imunitný systém a pri oslabení organizmu môžu baktérie preniknúť do obličiek, srdca, mozgu a spôsobiť závažné ochorenia. Takisto chronický zápal môže akútne vzplanuť a vzniknúť absces – silno bolestivý hnisavý zápal.